10. november 2024, nedeľa, 20:22
Gymnázium Antona Prídavka
Menu
Reklama
Projekty
Newsletter SG DSA SB
Nové Sondy - školský časopis
NS 2/2018
Mliečna prestávka
Rozhovor s absolventom_1
Rozhovor s absolventom_2
Rozhovor s absolventom_3
Gymnazisti v Magdeburgu
Oktoberfest
M.R.Štefánik_1 - projekt záložka
M.R.Štefánik_2 - projekt záložka
M.R.Štefánik_3 - projekt záložka
Imatrikulácia_1
Imatrikulácia_2
Gymnazisti
Kaštieľ Markušovce a letohrádok Dardanely
Záver
NS 1/2018
Mikuláš
Vianočná akadémia
Nikola Šuhaj
Lyžiarsky_1
Lyžiarsky_2
Rozhovor p.riaditeľ 1
Rozhovor p.riaditeľ 2
Modrá planéta
Sociálna internetová sieť
SARM
Záver
NS 2/2017
Retrocyklo deň
Na kurze v Tatrách 1
Na kurze v Tatrách 2
Odtajnený archív
Záložka
Imatrikulácia 1
Imatrikulácia 2
DOD
Twiins 1
Twiins 2
Mini retro
Závadka
Voľný čas
Karikatúra
Záver
Mliečna prestávka
Rozhovor s absolventom_1
Rozhovor s absolventom_2
Rozhovor s absolventom_3
Gymnazisti v Magdeburgu
Oktoberfest
M.R.Štefánik_1 - projekt záložka
M.R.Štefánik_2 - projekt záložka
M.R.Štefánik_3 - projekt záložka
Imatrikulácia_1
Imatrikulácia_2
Gymnazisti
Kaštieľ Markušovce a letohrádok Dardanely
Záver
NS 1/2018
Mikuláš
Vianočná akadémia
Nikola Šuhaj
Lyžiarsky_1
Lyžiarsky_2
Rozhovor p.riaditeľ 1
Rozhovor p.riaditeľ 2
Modrá planéta
Sociálna internetová sieť
SARM
Záver
NS 2/2017
Retrocyklo deň
Na kurze v Tatrách 1
Na kurze v Tatrách 2
Odtajnený archív
Záložka
Imatrikulácia 1
Imatrikulácia 2
DOD
Twiins 1
Twiins 2
Mini retro
Závadka
Voľný čas
Karikatúra
Záver
Mliečny program
Naša škola sa v spolupráci s firmou RAJO, a. s. zapojila do dotovaného inovatívneho mliečneho programu, v rámci ktorého každý žiak školy bude môcť prostredníctvom predplatenej mliečnej karty získať za výhodnú cenu mliečny nápoj Brejky.
Cena mliečnej karty na 20 mliečnych nápojov Brejky je 4,80 €. V priebehu jedného kalendárneho mesiaca si jeden žiak môže predplatiť najviac 2 karty.
Nápoj si bude môcť žiak kedykoľvek bezhotovostne vybrať prostredníctvom predplatenej mliečnej karty z chladiaceho mliečneho automatu.
Bližšie informácie získate od Ing. Magdalény Lichvárovej.
Bezau, Rakúsko
V dňoch 10. - 14. júna 2008 navštívilo naše mesto 22 rakúskych študentov na čele s dvoma učiteľmi. V utorok podvečer sme ich plní očakávaní privítali na vlakovej stanici v Sabinove. Po ubytovaní sa na Drienici sa išlo na krátku prechádzku, počas ktorej sme sa bližšie spoznávali, keďže dovtedy sme spolu komunikovali len prostredníctvom internetu.
Na druhý deň sa konal výlet na Spišský hrad a do Levoče. Vo štvrtok mali Rakúšania možnosť vidieť našu školu - GAP Sabinov. Tam nám najskôr prostredníctvom prezentácie predstavili svoju školu a kraj, odkiaľ pochádzajú, neskôr nasledovala naša prezentácia o Slovensku a o škole a potom krátka exkurzia po triedach, laboratóriách, učebniach a chodbách gymnázia. Poobede sa všetci v menších skupinkách pobrali na sabinovský jarmok. Večer väčšina žiakov strávila športovo - hraním futbalu, volejbalu, či bedmintonu v športovej hale.
Piatok odštartoval Pentapolitanou. Osem rakúskych študentov sa zúčastnilo súťaží v nezvyčajných disciplínach. Na to, že na takejto súťaži boli po prvýkrát, obstáli veľmi dobre: chlapci obsadili 10. miesto a dievčatá 6. miesto. Naše kroky smerovali poobede do Košíc, ktoré si Rakúšania veľmi pochvaľovali. Posledný večer sme všetci spolu strávili príjemným posedením v pizzérii. Dlhé čakanie na pizzu sme si skrátili rozhovormi, príhovormi, spievaním a odovzdávaním cien.
Ani sme sa nenazdali a nastala sobota ráno - deň rozlúčky. Posledné fotografie, posledná pesnička, posledné objatia na rozlúčku... Myslím, že nikto nechcel, aby odišli, no všetko sa raz končí a nám ostáva už len dúfať, že najbližšie sa s nimi uvidíme v Rakúsku.
Jana Pribulová, sexta
Spišský hrad, prezentácia, workshop, Pentapolitana, Košice
Rakúsko 2009
Deň detí sa dá osláviť rôznym spôsobom. Čo tak vybrať sa naprieč dvoma krajinami? Kufre a rezne na týždeň zbalené, duše nadšené, pocit odhodlaný a cieľ jednoznačný - BEZAU, malinké, no o to viac malebné horské mestečko s počtom obyvateľov ledva blížiacim sa k dvom tisíckam.
Naši rakúski kamaráti z Bezauer Wirtschaftsschule, ktorí Sabinov navštívili presne pred rokom, nás po 17-hodinovej, pomerne unavujúcej ceste vlakom nadšene privítali a odviedli do jednotlivých pridelených rodín...
Utorkové ráno sme odštartovali prehliadkou ich ultra modernej strednej školy prevažne obchodného zamerania. Myslím, že nás všetkých očaril najmä vzhľad školy. Presklené miestnosti, prenádherná jedáleň a útulné triedy nám pripadali ako z inej planéty. Miestami sme mali dojem, že počítačov je tam viac ako dochádzajúcich žiakov. Aj keď sme sa pred nimi minulý rok pýšili novou športovou halou, tá ich sa nám zdala omnoho lepšia, nehovoriac o lezeckej stene a rozličných ihriskách v areáli školy, na ktorých sme strávili športové popoludnie. Ďalším prekvapením bol večerný program s cieľom naučiť nás variť tradičné rakúske jedlo podobné našim haluškám. K dispozícii sme mali školskú kuchyňu, suroviny na prípravu jedla a našich zahraničných priateľov.
Deň číslo dva sa niesol v znamení značnej dávky fantázie a kreativity. Miestna umelkyňa Ulrike Kleber sa rozhodla nás presvedčiť, že v mnohých z nás drieme maliarsky talent. Druhú časť dňa sme strávili návštevou blízkeho mestečka Schwarzenberg. Dom svetoznámej maliarky menom Angelica Kauffmann, či výstava nezvyčajného nábytku nás síce unavili, ale i potešili a vo vedomostiach posilnili.
Vo štvrtok bola naplánovaná cesta do významnej dopravnej križovatky 3 štátov (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko), a zároveň hlavného strediska regiónu Vorarlberg. V meste Bregenz sme návštevili štátny parlament, populárnu operu, kde boli natáčané niektoré scény bondovky - „Quantum of Solace“, či perfektnými slnečnými hodinami strávenými, či už na, alebo pri Bodamskom jazere.
Posledný deň sme spolu prežili pod záštitou workshopov. Celý deň sme si v skupinkách dokončovali prezentácie k témam týkajúcich sa napríklad dopadu ekonomickej krízy na slovenskú i rakúsku politiku, rozdielov politických systémov, zmien v krajine po vstupe do Európskej únie; učili sme sa o národných tradíciách, pripravovali kvíz zameraný na preverenie našich znalostí v európskej politickej a ekonomickej sfére. Po chutnom obede (ktorý nám každodenne pripravovali žiaci vyučujúci sa za kuchárov) sme sa vyštverali sa na nemalý kopec v okolí, z ktorého sa niektorým vytrvalým šťastlivcom naskytol úžasný pohľad na alpskú panorámu, akoby z reklamy na čokoládu Milka, ktorá tam mimochodom chutila oveľa lepšie ako u nás.
Spotení, no so spokojným pocitom pri srdci sme sa vrátili späť do školy, kde už na nás čakala poriadna grilovačka a hosťujúce rodiny. Po chutnom jedle nastala záverečný galavečer prezentovania nielen už vyššie spomínaných referátov, ale aj ukážky folklóru, básní a nacvičených scén v cudzom jazyku pred publikom zloženým zo zúčastnených žiakov, učiteľov a rodičov hosťujúcich žiakov.
Určite nám bude táto krajina chýbať a mám pocit, že náš postoj k ľuďom z vlasti úspešných hudobníkov sa u väčšiny radikálne zmenil. Tie malé dedinky ohraničené štítmi alpských končiarov nás presvedčili, že krásu netreba hľadať len v exotických krajinách...
Krišovská Katarína, sexta
Na druhý deň sa konal výlet na Spišský hrad a do Levoče. Vo štvrtok mali Rakúšania možnosť vidieť našu školu - GAP Sabinov. Tam nám najskôr prostredníctvom prezentácie predstavili svoju školu a kraj, odkiaľ pochádzajú, neskôr nasledovala naša prezentácia o Slovensku a o škole a potom krátka exkurzia po triedach, laboratóriách, učebniach a chodbách gymnázia. Poobede sa všetci v menších skupinkách pobrali na sabinovský jarmok. Večer väčšina žiakov strávila športovo - hraním futbalu, volejbalu, či bedmintonu v športovej hale.
Piatok odštartoval Pentapolitanou. Osem rakúskych študentov sa zúčastnilo súťaží v nezvyčajných disciplínach. Na to, že na takejto súťaži boli po prvýkrát, obstáli veľmi dobre: chlapci obsadili 10. miesto a dievčatá 6. miesto. Naše kroky smerovali poobede do Košíc, ktoré si Rakúšania veľmi pochvaľovali. Posledný večer sme všetci spolu strávili príjemným posedením v pizzérii. Dlhé čakanie na pizzu sme si skrátili rozhovormi, príhovormi, spievaním a odovzdávaním cien.
Ani sme sa nenazdali a nastala sobota ráno - deň rozlúčky. Posledné fotografie, posledná pesnička, posledné objatia na rozlúčku... Myslím, že nikto nechcel, aby odišli, no všetko sa raz končí a nám ostáva už len dúfať, že najbližšie sa s nimi uvidíme v Rakúsku.
Jana Pribulová, sexta
Spišský hrad, prezentácia, workshop, Pentapolitana, Košice
Rakúsko 2009
Deň detí sa dá osláviť rôznym spôsobom. Čo tak vybrať sa naprieč dvoma krajinami? Kufre a rezne na týždeň zbalené, duše nadšené, pocit odhodlaný a cieľ jednoznačný - BEZAU, malinké, no o to viac malebné horské mestečko s počtom obyvateľov ledva blížiacim sa k dvom tisíckam.
Naši rakúski kamaráti z Bezauer Wirtschaftsschule, ktorí Sabinov navštívili presne pred rokom, nás po 17-hodinovej, pomerne unavujúcej ceste vlakom nadšene privítali a odviedli do jednotlivých pridelených rodín...
Utorkové ráno sme odštartovali prehliadkou ich ultra modernej strednej školy prevažne obchodného zamerania. Myslím, že nás všetkých očaril najmä vzhľad školy. Presklené miestnosti, prenádherná jedáleň a útulné triedy nám pripadali ako z inej planéty. Miestami sme mali dojem, že počítačov je tam viac ako dochádzajúcich žiakov. Aj keď sme sa pred nimi minulý rok pýšili novou športovou halou, tá ich sa nám zdala omnoho lepšia, nehovoriac o lezeckej stene a rozličných ihriskách v areáli školy, na ktorých sme strávili športové popoludnie. Ďalším prekvapením bol večerný program s cieľom naučiť nás variť tradičné rakúske jedlo podobné našim haluškám. K dispozícii sme mali školskú kuchyňu, suroviny na prípravu jedla a našich zahraničných priateľov.
Deň číslo dva sa niesol v znamení značnej dávky fantázie a kreativity. Miestna umelkyňa Ulrike Kleber sa rozhodla nás presvedčiť, že v mnohých z nás drieme maliarsky talent. Druhú časť dňa sme strávili návštevou blízkeho mestečka Schwarzenberg. Dom svetoznámej maliarky menom Angelica Kauffmann, či výstava nezvyčajného nábytku nás síce unavili, ale i potešili a vo vedomostiach posilnili.
Vo štvrtok bola naplánovaná cesta do významnej dopravnej križovatky 3 štátov (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko), a zároveň hlavného strediska regiónu Vorarlberg. V meste Bregenz sme návštevili štátny parlament, populárnu operu, kde boli natáčané niektoré scény bondovky - „Quantum of Solace“, či perfektnými slnečnými hodinami strávenými, či už na, alebo pri Bodamskom jazere.
Posledný deň sme spolu prežili pod záštitou workshopov. Celý deň sme si v skupinkách dokončovali prezentácie k témam týkajúcich sa napríklad dopadu ekonomickej krízy na slovenskú i rakúsku politiku, rozdielov politických systémov, zmien v krajine po vstupe do Európskej únie; učili sme sa o národných tradíciách, pripravovali kvíz zameraný na preverenie našich znalostí v európskej politickej a ekonomickej sfére. Po chutnom obede (ktorý nám každodenne pripravovali žiaci vyučujúci sa za kuchárov) sme sa vyštverali sa na nemalý kopec v okolí, z ktorého sa niektorým vytrvalým šťastlivcom naskytol úžasný pohľad na alpskú panorámu, akoby z reklamy na čokoládu Milka, ktorá tam mimochodom chutila oveľa lepšie ako u nás.
Spotení, no so spokojným pocitom pri srdci sme sa vrátili späť do školy, kde už na nás čakala poriadna grilovačka a hosťujúce rodiny. Po chutnom jedle nastala záverečný galavečer prezentovania nielen už vyššie spomínaných referátov, ale aj ukážky folklóru, básní a nacvičených scén v cudzom jazyku pred publikom zloženým zo zúčastnených žiakov, učiteľov a rodičov hosťujúcich žiakov.
Určite nám bude táto krajina chýbať a mám pocit, že náš postoj k ľuďom z vlasti úspešných hudobníkov sa u väčšiny radikálne zmenil. Tie malé dedinky ohraničené štítmi alpských končiarov nás presvedčili, že krásu netreba hľadať len v exotických krajinách...
Krišovská Katarína, sexta
webdesign by White Crown & powered by palino
